Dnes prosím nie

Aj vy každé ráno cestou do škôlky bojujete sami so sebou a zároveň s vlastnými deťmi? Môj hlavný problém sa volá ranné vstávanie. Hlavne v zime. Vonku je vlhko, tma a zima. Vždy si hovorím, čo je to za nápad vyliezať do takého počasia? Do toho nariekanie potomkov, že im sa rozhodne vstávať nechce a že ich dnes mám výnimočne ospravedlniť. Lenže to výnimočné by podľa nich mohlo byť každý deň.

Som fakt dobrá

Najhoršie je, že musím zachovať dekórum a nenechať na sebe zbadať, že sa mi nechce ešte viac ako im. A k tomu sa doplaziť do kuchyne, pripraviť raňajky a prinútiť ich obliecť sa. Je to práca ako každá iná, ale oveľa horšia, chce sa mi dodať. Keď sa však prekonám a všetko to zvládnem, prepadá ma pocit, že som vážne dobrá a musím sa jednoducho pochváliť. Mám pred sebou dopoludnie, na ktoré som si naplánovala veľa vecí, ale nakoniec obvykle robím niečo iné. Som zrazu slobodná a bez rodičovských povinností. To je pre mňa odmenou. Ale keď začnem chodiť do práce, bude to oveľa horšie. Niekedy si hovorím, že to hádam ani nejde zvládnuť. Čo myslíte vy, matky s bohatšími skúsenosťami?

Dnes prosím nie
Ohodnoťte příspěvek